LPD 2017
Po dvoch rokoch odmlky na CB som sa rohodol vyhnať pavúkov z antény. Vďaka posunutému termínu LDP to vyšlo na termín dovolenky, ktorú každoročne trávime na Slovensku u rodičov. Nakoľko sme si pred odjazdom na SK trochu prispali, celá príprava sa zúžila na nahádzanie vecí do auta, bez nejakej kontroly. Jediné, čo by sa dalo nazvať akou takou prípravou bolo, že som deň predtým zakúpil gélovku 9Ah a jej nabitie.
V samotný deň súťaže sa nám expedícia začala rozpadať. Peťo Srnec BB mal v sobotu preteky a Ypres DT sa vyjadril, že sa mu akosi nechce. Jašterka Dynín po úvahe, že tam budeme len dvaja, tiež začala mať zajačie úmysly. No keď po pár hodinách pochopila, že tam pôjdem hoci aj sám, aj keď s prejavom neochoty nakoniec kývla, že pôjde. Naplánovaný čas odchodu na 17:00 sa ako vždy posunul o hodinu a pol. Bolo mi jasné, že za pol hodinu sa z Detvy do B.Bystrice s následným výstupom na Pánsky Diel nedostaneme a začiatok súťaže nestihneme. Vlastne som mohol byť rád, že vôbec ideme. Cestou v aute sa mi podarilo urobiť spojene so Števom Zvolen. Super sme si pokecali. To, že naša účasť bude viac menej len symbolická, mi bolo jasné hneď od začiatku. Pánsky Diel s nadmorskou výškou 1100 metrov a prítomnosťou komerčných vysielačov, nieje úplne najlepšia kóta. Napríklad s PMR sme sa neboli schopný dovolať ani na 20 metrov. Až niekde v polovici kopca, keď vysielače zmyzli za obzorom sa PMR ako tak "chytilo."
Tesne po 20:00 sme stáli pod kopcom. Za zvuku dobiehajúceho chladenia motoru som nadhodil tému, ktorou cestou sa vybrať. Po turistickej ceste cez les, alebo priamo po čiernej zjazdovke, čo predstavovalo slušné stúpanie. Ja som kvôli času hlasoval po zjazdovke a Jašterka kupodivu súhlasila. Cestou sa priznala, že to bolo z medveďo-fóbie. Vo štvrtine kopca sme obaja pochopili, že časová úspora bude len teoretická. Už aj tak ťažké ruksaky žačínali naberať akosi na váhe. Doteraz som nepochopil, prečo vždy berieme toľko vody zo sebou. Keby pivo, ale vodu? Musím ale zložiť poklonu Jašterke. S kopcom bojovala naplno. Jej ruksak mal 11 kg, môj 13kg a o obal s anténou a stožiarom sme sa striedali. V polovici kopca sa mi počas rozdýchavajúcej pauzy podarilo urobiť foto. Ale povedal by som, že fotografia celkom neodráža realitu sklonu kopca.
Viem, že na Slovensku samozrejme existujú aj väčšie výšlapy, no tento mi dal fakt slušne zabrať. Od polovice cesty to bol boj o každý krok a prestávky sme robili čoraz častejšie. Keby sme išli štyria ako bol pôvodný plán, niesli by sme iba polovičnú záťaž.
Keď sme konečne dorazili hore, nebol čas kochať sa výhľadom. Chcel som čo najrýchlejšie všetko zapojiť a začať vysielať. Prvým prekvapením bolo, že geografický sľpik, ku ktorému sme tu vždy pripevňovali stožiar, je dosť na krivo. Ale už som bol v štádiu, keď som o dokonalosti celého tohoto podniku prestal uvažovať úplne. Ďalšie prekvapenie ma čakalo po rozbalení "fusaku" na stožiar a anténu, ktorý pôvodne slúžil na bežky. Jeden z dvoch originálnych upinákov antény Black Pirát tam proste nebol. To mám zato, že som to za dva roky neotvoril a neskontroloval. Hneď som si spomenul na seriál z detstva McGayver. Všetko sa dá urobiť za pomoci lepiacej pásky a žuvačky. Nakoľko som žuvačky nemal, musela stačiť len izolačka.
Naštastie nefúkal silný vietor a táto improvizácia vydržala až do rána. Vztýčená anténa na stožare mi silne pripomínala "domček na stračej nôžke". Všetky pokusy o narovnanie napínaním lán zlyhali, až som vyhlásil túto kompozíciu za umelecké dielo a ďalej sme v tom nepokračovali. 
Prvé spojenie nasledovalo vlastne hneď po zapnutí vysielačky tesne po 21. hodine. Jašterka zatiaľ zápasila so stavaním stanu. Pri bližšom obhliadnutí celého pásma mi bolo jasné, že to nebude žiadna hitparáda. Rušenie od vysielačov dosahovalo niekde k 3s a ešte do toho nemecké DX-y. Opäť musím pochváliť Honzíka z Mříčí. CB filter z jeho produkcie robil čo mohol a boli to hotové zázraky. Ale aj tak úplne "čistých" kanálov som mal len 5-6. Ak sa mi podarilo nejaké dlhšie spojenie, bolo to na jednom z nich.Celú noc, až do tretej rána k nám doliehala hudba z B. Bystrice, kde sa konal lený festival. Tesne po začatí druhého kola som vymenil starú 12Ahodinovku za novučičkú-novú 9Ahodinovku. Po zakľúčovaní kleslo jej napätie z 12.7 na 4.2V. Bohužiaľ som sa s týmto poznatkom podelil s Jašterkou a pri odpovedi na otázku, či ju budem reklamovať: "Asi ťažko, keď som si nevzal účtenku" , som v jej tvári uvidel jasne čitateľný,vyčítavý pohľad, ktorý by sa dal v CB-čkovej hantýrke definovať ako 59+100. Našťastie sa v pravej chvíli ozval Milan Senica s novou súťažnou volačkou a celá táto záležitosť s vyhodenými 500kč vyšumela do stratena a Jašterka zahájila protestný spánok. Skoro na konci súťaže sa mi podarilo "vyškriabať z päty" spojenie na Kutnú Horu s reportom 20. Fakt som bol z toho nadšený. Ráno sa Jašterka vytiahla zo stanu zabalená do termo fólie, urobili sme pár fotiek, zbalili sa, vyliali prebytočnú vodu a hajde do Detvy do postele.
Samozrejme som urobil aj dosť nesúťažných spojení, z ktorých som mal radosť. Veď o čom CB je? Podľa mňa nadviazať spojenie so známou alebo neznámou volačkou, pokecať si a podeliť sa o skúsenosti.
Záverom by som dodal, že aj keď považujem Pánsky Diel za núdzovku, budem rád ak sa mi podarí Jašterku nahovoriť na opätovný výstup na CB poľný deň, ktorý sa koná za dva týždne.
Marek Dynín